1. tw dauid yalmoV eleoV kai krisin asomai soi kurie

2. yalw kai sunhsw en odw amwmw pote hxeiV proV me dieporeuomhn en akakia kardiaV mou en mesw tou oikou mou

3. ou proeqemhn pro ofqalmwn mou pragma paranomon poiountaV parabaseiV emishsa

4. ouk ekollhqh moi kardia skambh ekklinontoV ap' emou tou ponhrou ouk eginwskon

5. ton katalalounta laqra tou plhsion autou touton exediwkon uperhfanw ofqalmw kai aplhstw kardia toutw ou sunhsqion

6. oi ofqalmoi mou epi touV pistouV thV ghV tou sugkaqhsqai autouV met' emou poreuomenoV en odw amwmw outoV moi eleitourgei

7. ou katwkei en mesw thV oikiaV mou poiwn uperhfanian lalwn adika ou kateuqunen enantion twn ofqalmwn mou

8. eiV taV prwiaV apektennon pantaV touV amartwlouV thV ghV tou exoleqreusai ek polewV kuriou pantaV touV ergazomenouV thn anomian





“Dirás tu o mais belo dos credos quando houver noite em redor de ti, na hora do sacrifício, na dor, no supremo esforço duma vontade inquebrantável para o bem. Este credo é como um relâmpago que rasga a escuridão de teu espírito e no seu brilho te eleva a Deus”. São Padre Pio de Pietrelcina